Fraňa Mojtu 12, NITRA 0911 199 995

Nášdream team

„podstatou Aristologie je gastronómia z hľadiska jej dejín, historického vývoja, minulých, ale aj súčasných trendov, kultúrneho, spoločenského a etnického zázemia gastronómie a jej vplyvu na minulú a súčasnú spoločnosť.“

…slovo šéfkuchára

Šéf Kuchár


Jozefína Petržlenová
Najvyššia šéfkuchárka

Jozefína je najlepšia séfkuchárka na svete, má 3 vysokoškolské diplomy z chémie a dokáže uvariť aj dinamit


Jožko Mrkvička
Hlavný šéfkuchár

Jožko varí už 48 rokov a urobí Vám aj krajec chleba s masťou


Tretí Človek
Najväčší riaditeľ

Slovošéfkuchára

Adriana Ihringová je nielen úspešná šéfkuchárka, ale aj finalistka súťaže Masterchef Česko-Slovensko a absolventka Hotelovej akadémie v Piešťanoch ako aj Vysokej školy Humanitas, Fakulty spoločenských štúdií, študijného oboru Aristologia, ktorú študovala so svojim manželom Róbertom Ihringom. Pri tomto málo známom študijnom obore, ktorý je vhodný až pre ľudí s praxou a úspešným životným príbehom v obore treba povedať, že samotné štúdium a následnú špecializáciu je potrebné rozdeliť do dvoch častí, kde je jedna praktická a druhá teoretická. Zaujímavosťou oboru je nielen jeho využitie v praktickom kuchynskom prostredí na potešenie tela a duše, alebo na akademickej pôde na odkrývanie nepoznaného, ale v prípade aj dobrej jazykovej vybavenosti sa Vám otvárajú dvere do rodiny „Michelin“, kde sa môžete stať obávaným gastronomickým komisárom, ktorý hviezdičky nielen rozdáva, ale aj berie.
V prvej praktickej polovici štúdia ktorú si práve osvojila Adriana, ide o spôsob prípravy, kombináciu a prezentáciu pokrmov. Aristolog v tomto duchu je označenie pre častejšie užívaný pojem gurmet. Viac však zdôrazňuje jeho skúsenosti, umelecké kreácie kuchára, odmieta striktné používanie zaužívaných receptov a kuchárskych kníh alebo dopredu pripravených pokrmov (polotovarov), či rôznych konveniencií. Toto je však len polovica definície.
Druhú polovicu si osvojil práve Róbert, ktorý sa o nej vyjadril nasledovne: „podstatou Aristologie je gastronómia z hľadiska jej dejín, historického vývoja, minulých, ale aj súčasných trendov, kultúrneho, spoločenského a etnického zázemia gastronómie a jej vplyvu na minulú a súčasnú spoločnosť.“ Túto svoju definíciu podrobne aj rozpísal vo svojej knihe:
„Nielen Krištof Kolumbus je klamár alebo ako sa jedlo na Slovensku v 15. až 19. Storočí.“
Len na letmé privoňanie k obsahu knihy treba povedať, že je smutné a je to nielen naša slovenská škoda, že sa celý svet poklonkuje len francúzskej gastronomickej histórii a poťažmo talianskej. Avšak kde je naša UHORSKÁ história? A tým teraz nemyslím maďarská ale slovenská/slovanská. Predsa slovenská história je súčasťou Slovanstva a jeho mnoho tisícročnej existencie, ktorej história je jednou z najstarších v Európe, o čom sa okolité národy neradi dozvedajú a nie aby to ešte dobrovoľne priznali. Preto som vďačný za vedu a výskum v oblasti nielen mitochondriálnej DNA, ktorá búra všetky doteraz známe hranice poznania a tvrdenia historikov, ktorí sa často opierali skôr o svoj názor alebo o politickú objednávku.

Šéfkuchárodporúča

Rezervujtesi stôl

No products in the cart.